Nech žijú talianski ministri a ministerstvá!

Keďže písomka na štátniciach dopadla úspešne, učím sa na ústnu časť. Jednou z tém (z tých normálnejších) je politický systém Talianska. Ako sa v tom tak vŕtam, je to celkom zaujímavé. Niečo som vedela, ale niečo ma pobavilo. V roku 2001 mali taliani 17 ministerstiev, rozdelujú ich na ministerstvá a na ministrov bez ministerstva. Ujo Berlusconi, ktorí mimochodom zostavil 4.vládu a straší tam už prvýkrát ako premiér od 15. apríla 1994, pre dobro ľudu, ako ináč pár ministerstiev zrušil. Už ich je len 11, ale stále zostávajú perličky ako minister (bez toho ministerstva) na uskutočnenie programu vlády, minister rovnakých príležitostí, čo je jedna z talianskych herečiek, podobná tej ktorá bola zvolená do parlamentu a získala druhý najvyšší počet hlasov za radikálnu stranu, porno maďarská hviezda Cicciolina. No ale táto je serióznejšia. Volá sa Mara Carfagna (na obrázku).
)dalej tu máme ministra na zjednoduchšenie zákonov, federálnych reforiem a vzťahov s regiónmi.
V súvislosti s Berlusconim, ma vždy napadne jedna veta, ktorú som čítala a povedala ju nejaká pani v autobuse v Taliansku: ja budem voliť Berlusconiho, on je bohatý tak nám bude tiež dobre a budeme aj my:)no bez komentára...
Čo sa týka tej talianskej politiky, tak zaujímavé je, že oni to tam majú vymenené Berlusconi je u nich pravica a podobní tím čo sú u nás pravica sú u nich ľavica.
A na záver ešte niektoré názvy politických strán:ľud slobody, strana talianskych hodnôt, ľavica dúhy, hnutie za autonómiu, strana talianskeho Marxismu a Leninismu ( nedostala sa do parlamentu), jednotní dôchodcovia a strana olivovníka.

ta je po štátniciach

teda aspoň po písomke, no uvidíme ako to dopadne. Výsledok mi majú poslať do vianoc poštou a v januári ma byť ústna časť. Bolo nás tam 15, samé baby len učiteľ bol mlady chalan, slovak, som čakala, že aspoň diktát nám príde diktovať talian. Hlavne keď talianska ambasada je hned cez ulicu, mohli niekoho dotiahnut a Magdalenka ma čakala za dverami:) Najlepsie na tom bolo, že v zadávacom hárku sme nasli počas písomky minimálne tri chyby:)

nové slovíčko

Včera sme spolu s Magddalenkou, Matom a Miskom objavili nové slovo, teda je to názov pesničky SERE NERE ( čierne večeri), to len tak na zasmiatie, take sprosťačinky:)

Pomóóóóc štátnice!!!!

Jáj, veru už som sem veľmi dlho nepísala. Za pár dní, v pondelok 24.novembra ma čakajú veľké štatnice z taliančiny. Som sa veľkodušne prihlásila, a teraz som nervozna a začínam šalieť, lebo som prišla na to koľko ešte toho veľa neviem:((((
ale zase som objavila veľa nových pekných slovíčok:) ale tu su naše známe :
il serial killer, pipistrello, lo zoom (čítaj cúm:),PC (čítaj piči)aj,ip ip ura:)a naša Jenifer Lopez (čítaj Lopec).
javascript:void(0)
Publikovať príspevok

Raviliolovač

Včera sme sa vybrali do mesta na darčeky. Aj ja som si jeden kúpila, teda dva:) Ma miško nepochváli, že jaké haraburdy mu donesiem domov. Kúpila som si takú formu na robenie raviol, takžéééé keď sa vrátime domov, idú sa robiť ravioly. No a ešte som si kúpila taký „menší“ talianskyý výkladový slovník. Ale neboj miško, ja ho ešte niekomu nabalím do kufra:) No zostáva nám už len 5 dní do skúšok, potom príde miško, potúlame sa desať dní po Talánsku a v nedeľu siedmeho septembra, sme doma jako na koni, teda pardon na brmbrme.

Svätá Katarína

No a boli sme aj pozrieť v dome kde sa narodila svätá Katarína. Však sa aj v letániách modlí, že svätá Katarína Sienská oroduj za nás, ale až po dobrej chvíli, teda ako mne, dojde, že je vlastne odtiaľto zo Sieny a preto Sienská. Jej rodný dom je premenený na takú kaplnku.
Jej mumifikovaná hlava sa nachádza v kostole sv. Dominika. Zomrela v roku 1380. Najskôr sme si mysleli, že jej sťali hlavu a preto majú jej hlavu, ale podľa životopisu zomrela prirodzenou smrťou. Bola najmladšia z 25 detí!!!!!
Už ako šesťročná mala prvé videnie, ktoré pochopila, ako povolanie k bezvýhradnému nasledovaniu Pána Ježiša. Už ako dvanásťročnú ju chceli vydať, ale ona pevne trvala na svojom rozhodnutí, viesť zasvätený život. Po určitom duchovnom zápase bola prijatá ku kajúcim sestrám sv. Dominika. Videnia a extázy, spojené s mimoriadnou kajúcnosťou, s hrdinskou láskou k chudobným, chorým a zločincom vyvolali na jednej strane jej veľkú popularitu, na druhej strane však závisť a rozpory aj v cirkevných kruhoch. Niekoľkokrát sami rehoľní bratia dominikáni ju vyniesli z kostola, keď bola v extáze. Roku 1375 ju pozvali významní priatelia do Pisy, kde dosiahla ďalší stupeň spojenia s Kristom, a to dar stigiem, znakov Pánovho utrpenia, ktoré však na jej prosbu navonok ostali neviditeľné. Miesta Ježišových piatich rán jej však pripomínali ostrými bolesťami.
Jej činnosť však nesiahala len do oblasti duchovnej, ale angažovala sa aj v politike, aspoň na toľko, nakoľko ona súvisela s dobrom duší a cirkvi.
V roku 1376 opustila rodnú Sienu a vydala sa so svojou družinou na cestu do Avignonu. Prišla, aby rokovala medzi pápežom a Florenciou, ktorá začala organizovať ozbrojený boj proti cirkevnému štátu, teda proti pápežovi. Na audiencii u pápeža rokovala nielen o mieri, ale prihovárala sa aj za reformu cirkvi, aj aby pápež vyhlásil krížovú výpravu proti Turkom. A ešte o jedno ho prosila, aby sa vrátil do Ríma. Rímski veriaci chcú mať svojho biskupa v Ríme. Katarína odhalila pápežovi tajomstvo, ktoré bolo medzi Bohom a ním, sľub, ktorý Bohu dal ešte skôr ako sa stal pápežom, že ak ho zvolia za pápeža, vráti sa do Ríma.
Dňa 16. septembra 1376 pápež Gregor XI opustil Avignon a vrátil sa do Ríma. Bol to návrat pápeža po 71 rokoch. Katarína sa na tomto slávnostnom prijatí pápeža v Ríme nezúčastnila, ale vrátila sa do svojej samoty. Avšak znovu musela zasiahnuť, keď vznikla schizma. Toto dvojvládie na pápežskom stolci trvalo päťdesiat rokov a Katarína veľmi trpela pre túto skutočnosť. V januári roku 1380 napísala svoje posledné listy: pápežovi Urbanovi VI a svojmu spovedníkovi Rajmundovi. Zomrela vo veku 33 rokov.

„svíčková“

V piatok sme robili pre našich bratov čechov svíčkovú. Chudáci chlapci, išli na dva mesiace od maminky preč, tak boli nešťastní. Urobili sme večer česko-slovenského priateľstva, nakoniec sa k tomu pridala Amerika a Brazília. Boli traja češi, ešte jedna češka, my dve slovenky a jedna naša spolužiačka Američanka a spolužiak z Brazílie.
Kedže som sviečkovú v živote nevarila, tak som sa aj bála, ale nakoniec to celkom dobre dopadlo (trošku sa zdrcla, keď som tam dala taliansku smotanu), voňalo to aj chutilo to ako sviečková. Ale myslím, že im by to bolo úplne jedno, lebo sú dva mesiace na suchých cestovinách a keksíkoch za 7O centov. Len s knedľami som to trochu neodhadla. Mali sme ich asi až sedem a tri nám ešte zostali, takže ak máte niekde chuť na knedličku s vajíčkom ste srdečne pozvaní.

Kto vyhral Palio

Jáj, veď ja som vám zabudla porozprávať ako skončilo Pálio. No...Boli sme tam v tlačenici medzi tridsaťtisíc ľuďmi asi štyri hodiny. V peknej tlačenke, ako keby tam dávali niečo zadara, sa tam aspoň dostať. Kto papal ráno žinčicu alebo slivky má prúser. Keď sa tam raz dostane, naspäť je možné sa dostať preč až po štyroch hodinách.
Najlepšie na tom je, že celé Palio, teda to kedy behajú koníky dokolečka trvá minútu a pol!!!! tj. 90 sekúnd:) Dvaja kone došli do cieľa bez džokeja, ale to neva, vyhráva kôň aj bez džokeja, hlavne že dobehne prvý. Vyhrala kontráda, teda kôň z kontrády Bruco-čo je húsenica, lebo majú v znaku húsenicu, každá kontráda okrem dvoch je pomenovaná po zvierati, ale každá ma symbol zvieraťa, takže tu máme: žirafu, dikobraza, vlčicu, draka, hus, pantera, sovu, kozorožeca, orla, slimáka, kohúta, leva, slona, vretenicu, korytnačku, a delfína (to sme my, naša kde bývame, kontráda sa volá Onda – vlna (jako trvalá ondulácia)).

Ferragosto

Práve dnes keď majú Taliani sviatok, nám tu krásne od rána hrmí a prší. Je to také paradoxné, že majú najväčší sviatok cirkevný, keď do kostola nikto už skoro nechodí. Ale zajtra to už bude iná káva, zajtra, že budú kostoly napratané až do prasknutia a taký smrteľníci ako my, že ani nemáme šancu sa tam dostať. Zajtra v každom z desiatich kostolov, z kotrád, v ktorých bude bežať kôň na Páliu, toho koňa vysvätia. Prebieha to tak, že kôň príde aj s džokejom do kostola, tam ho vysvätia svätenou vodou a nakoniec farár, džokej a kôň!!!!pobozkajú to zlaté v ktorom je uložená hostia (prepáčte, ale zabudla som ako sa to volá). Čítate dobre, naozaj aj kôň, a že keď sa náhodou vykaká v kostole tak to nevadí a prináša to šťastie. Oni sú s tým tu posadnutí. Napríklad, keď sú manželia z dvoch odlišných kontrád, oblastí tak v dňoch Pália, idú bývať každý ku svojim rodičom, aby sa nevideli a nerozprávali, teda poprípade nepohádali Tí čo vyhrajú, tak si bežia do lekárne, ktoré sú vtedy dlho do noci otvorené, kúpiť cumeľ (po taliansky ciucio, čítaj čúčo) a fľašku na mlieko pre deti (biberon)a to cumľú a pijú z toho víno, na znak víťazstva, lebo to víťazstvo značí znovu narodenie sa. Jasné, že lekárne majú nočný príplatok , ale dopredu si to nemôžu kúpiť, lebo to vraj prináša nešťastie. A ten kôň, ktorý vyhrá tak na oslave stojí za vrch stolom a obeduje so všetkými ostatnými pri jednom stole. Ale že vraj nepapá špagety, ale dajú mu nejakého dobrého ovsa
Inak je to tu dosť husté v zmysle, že je tu milión ľudí, v uliciach sa chodí ťažko, všade sú ľudia, všetko zapchaté. Na námestí, keď je Palio, tak býva 30 000 ľudí. No zajtra to všetko vypukne, tak uvidíme...

Nedeľná omša

Ráno sme boli v kostolíku na omšu. V celom obrovitánskom kostole bola asi desať ľudí. Ujo farár asi osemdesiatročný na začiatku nám vynadal, že nespievame a nezapájame sa. Z tých desiatich sme boli tri cudzinky Po kázni dorazilo asi ďalších desať ľudí, ľudia sa medzi sebou bavili, len sem tam niekto počúval. Ujo farár nemal žiadneho miništranta, prezliekol sa pred nami pred oltárom do rúcha. V takom veľkom kostole to vyzeralo veľmi bizarne. V kostole nebola žiadna výzdoba, len pár zelených kvietkov v kvetináči...
Pred kostolom sme videli celý sprievod ľudí z jednej kontrady, asi 20 bubeníkov vo farbách kontrády, v takých dobových kostýmoch a ostatní v sprievode mali aspoň šatky na krku. Sprievod išiel bubnujúc po celom meste a že vraj postupne chodia takto všetci. Do Palia zostava si týždeň, ale už sú postavené na námestí tribúny a vyhradený okruh takými zábranami, na ktorom je navozených asi dvadsať centimetrov udupanej a poliatej hliny, po ktorej budú bežať kone. Naša kontráda kde bývame, nebude mať vraj koňa, lebo zo sedemnástich vyžrebujú len desiatich ktorý sa zúčastnia na Paliu. Tak 16.augusta sa rozhodne kto vyhra...
Včera volala Magdalenka s Madkom, tak koncom týždňa prídu na návštevu teraz sú v Ríme, tak urobíme večer slovensko-talianskeho priateľstva
Jáj a ešte aby som nezabudla, zmrzku tu majú fantastickú...
A ešte niečo, tie holuby tu sú strašnéééééé. Je ich tu strašne veľa, ja neviem či sú v ruji, alebo čo, ale každé ráno od šiestej začnú neskutočne hrkutať, tu sa všetko ozýva a zdá sa to ako keby mi sedeli pri uchu a prestane ich to baviť až neskoro večer. Sa mi niekedy zdá, ako keby kričali zo všetkých síl. A sú úplne všade, netreba riskovať chodiť popri dome, lebo sa dá hneď prísť k bielemu prelivu na vlasoch. Tých pár na ktoré sa rozčuľujeme doma v Žiline a vyháňame ich z balkóna je oproti tomuto slabý odvar, a nedajú sa ani odohnať, lebo sedia nad oknom na streche. Miško priprav sa na holuby
A ešte posledne dva dni mame pod oknami diskotéku, lebo všetci obyvatelia z našej kontrady povyťahovali stoly von na ulicu a majú spoločnú večeru a do rána hulákajú strašné hity

Siena žije Paliom

16 augusta tu bude Palio, uz terazvšetci sú vo vytrženi, nacvičuju slavnostne pochody, na hlavnom námesti Piazza di CAmpo stavajú tribuny. Navozia tam piesok a kone budu utekat dokolecka. No my v tom nevidime nic super, ale tu su vsetci posadnutý Paliom. Miesto je rozdelene na 17 častí, kontrad. Kazda cast ma svojho kona, vlajku, kostol a fontánu, v ktorej krstia deti, z tej ktorej oblasti. Ktora kontrada vyhra, teda ktory kon, tak take sa nosia vlajky a satky na krku a ulice tej casti su vysvietene takými špeciálnymi lampami.
Siena je super mesto. byvam uplne v centre, vedla toho hlavneho namestia, ktore ma tvar musle, alebo ze vraj zenskeho lona.Pride mi to ako keby to mesto zaspalo. Do vnutra autom sa ist neda, aj domaci musia nechat auto, pred jednou z bran, ktorou sa da vojst cez hradby. Za hradbami je uplne iný svet. Tu vo vnuri je vsetko tehlove s uzkymi ulickami a nie je tu az tak teplo, lebo tie domy su uplne natesno vedla seba a robia chladok.
Co sa týka skoly, tak roboty vela vcera sme mali 9 hodin, dnes 6 a mame velmi vela domacich uloh, tak cez vikend sa ide makat, ziadne odpocinky. no narodnosti, je tu ake si zmyslite. Od Brazilcanov, argetincanov, japoncov, chalan z Libabonu, dievča z Gruzinska, Litvy a vselico. Su tu štyria češi a šest slovakov, tak máme dobre percentuálne zastupenie.
Prepáčte za chyby, ale je to len tak narýchlo na kolene písane...

kufor sa nasiel

...no tak po skoro piatich dnoch hladania sa moj kufor nasiel. Volali mi ze si pren mam prist do rima, cim by som zabila minimalne 6 hodin cesty a zaplatila 70 euro za cestu. Takze mi ho poslu aspon do Florencie. No tak to som cestovala len 4 hodiny. Bublaninka a lepaky pokazene a cely sampon bol vyliaty v rupsaku.
Vcera vecer prisla majka od Zajacov, tak sme na nich napisali reklamaciu, im to tak lahko neprejde.

sratili mi na letisku kufor!!!!!!!!

Moj prichod do Sieny zacal velmi dobre. Moj kufor do rima nedosiel. Vsetkým , ktorý leteli z Bratsilavi tasky prisli, ale moj velky dvadsatkilový rupsak nedosiel. Tri hodiny som zo slzami bludila po letisku, ale bez výsledne. S tetou na stratoch a nálezoch sme spísali papier o strate. Kedže som bludila po letisku tak som zmeškala vlak do Sieny. Ten dalsi, ktorým som isla meskal, a tak som nestihla ten dalsi, lebo treba prestupovat. Vo vlaku som sedela s rodinou zo Žiliny, vracali sa s dovolenky z Calabrie, tak sme sa aspon porozprávali a bolo mi veselsie. V mojom kufry bolo vsetko, ale úplne všetko: vodička na šošovky, nabijačka na telefon, šaty, drogeria, pol plechu bublaniny a všetko ostatné. Zostala som len s peniazmi a pasom. Este aj papierove vreckovky boli v kufri a nemala som do čoho plakat. No a kedze sa mi pred odletom pokazil telefon, tak som si kupila den pred odchodom nový, takze aj cislo Alenky, ktorej som mala volat a mala ma prist pockat na stanicu bolo v kufri. Takze som tam bezradne stala bez nicoho a ani som nevedela kde budem spat. Nastastie tatino nejako sa dovolal jej rodicom, prve cislo v telefonnom zozname bolo ich, tak nakoniec som dorazila o jedenastej vecer do Sieny a Alenka už ma čakala.
Na stanici v ríme ked som čakala na vlak som si kupila nahradne tricko, gaťky, vodičku na šošovky kefku a pastu. Lebo ešte aj nahradne okuliare boli v kufri, tak už mi zostali len tie šošovky, tak sa musim o ne patricne starat aby mi aspon ony vydrzali.
Dnes som sa konečne dovolala na letsiko do Ríma, o mojom kufre nikdo nic nevie, nie je ani v Rime ani v Bratsilave a asi ani v Manchestri, kde som sa utešovala, že ho poslali omylom, lebo pred nami z lavy letelo lietadlo tam.
Na letisku mi ujo povedal, ze aj keby ten kufor prisiel, tak mi ho nemozu poslat do Sieny, s hociktorou leteckou spoločnosťou to ide, len so skyeuropom nie, oni neposielaju stratenu batozinu.No takze nemam nic.
Inak Siena je nádherna, byvame suplne v centre, je nas tu sedem Sloveniek tak je to taka mala invazia.
Ak si na mna spomeniete napiste mi smsku, strasne ma to potesi.

Dalšia svadba Ľudko a Paťka

Boli sme na svadbe našich priateľovv. Konečne sú na svete fotky zo svadby a sú skvelé, poklona fotografovi Maťovi:)Ale ja som si vybrala jednu našu spoločnú...

už sa blíži môj odchod do Sieny

No tak už sa mi to blíži, veru ani sa mi nechce od môjho manžela na mesiac preč, ale keď už som si vybavila tak čo už. Jediné čo ma teší, je že už viem kde budem bývať a nemusím si zháňať ubytovanie, lebo keď som si predstavila tie patálie čo by ma čakali ach jaj. Ale našťastie je jedna milá osôbka Alenka, ktorú som ešte vôbec nevidela, ale musí byť velice simpatická, no a tá sa postarala o všetko. Budeme spolu bývať v dvojizbovom bytíku, len mi dve potaliančené slovenky:) tu je aj fotečka:)Takže ak by ste chceli prísť na návštevu, neváhajte od 3. augusta do 29. augusta máte šancu. Potom už nie, potom si pre mňa už príde môj milý Miško na brmbrme a odvezie si ma domov. Najednoduchšie sa do Sieny dostanete keď poletíte do Ríma a potom vláčikom do Sieny, že vraj sa dá aj priamo autobusom, ale to ja nejdem, lebo ja som jeden z tých ľudí, ktorí ešte nevyrástli z toho, že im býva zle v autobusíku a v aute:))))))takže ci vediamo a Siena (uvidíme sa v Siene)

Svadobná cesta

Na svadobnú cestu, teda my sme to tak nenazvali, ale ostatní to tak brali, táááákže na svadobnú cestu sme sa vybrali veľmi romanticky -na dvoch kolesách. Nebojte sa, nebojte bicykel to nebol, malo to aj motor. Druhá láska môjho manžela, teda že vraj naozaj je v rebríčku lások až za mnou:)
No a vybrali sme sa vyčvachtať sa trošku do mora a opáliť si naše biele slovanské telá:) Výsledok bol taký, čo íní zvládli sa spáliť za týždeň, mi sme hravo zvládli za dva dni a spotrebovali sme k tomu celé nové balenie pantenolového spreju.
výlet sa vydaril,teda pardón svadobná cesta, aj prekvapenie bolo, keďže sme išli za mojimi rodičmi a oni o tom vôbec nevedeli, tata skoro dostal infarkt, ale inak to bolo super.
Moje krásne okuliarky sa vyhrievajú ešte stále na odpočivke na dialnici, kedže si ich tam niekto šikovný zabudol.
Spiatočná cesta bola fajn, prvý krát začalo poprchať pred slovinskými hranicami, tak sme zamachrovali svojimi novými pršákmi z Lidla, aj okoloidúci taliani na motorke boli očarení, jak do toho súkame naše štíhle telíčka:)
Výsledok celého bolo to, že ked sme sa do toho konečne nasúkali, tak prestalo pršať a parádne sme sa spotili a o desať kilometrov ďalej na pumpe sme sa zase z toho súkali von:)
A od Trenčína sme chytili takúúúúú paráááádnu búrku, ale na naše super pršáky sme ani nepomysleli, lebo nás hrial pocit, že sme kúsok od domova...

Všetko sa to začalo svadbou...

...ak by som to mala opísať jedným slovom, tak to bolo pohodové, veľmi pohodové, ako len také nezáväzné stretnutie s rodinou a úžasnými priateľmi. Ďakujem všetkým, ktorí prišli a svojou prítomnosťou sa postarali o to aby to bolo práve takéto...